Ak by sme chceli určiť vek kávy ako nápoja, dostali by sme sa k štvorcifernej cifre. Všetko to začalo pri etiópskom pastierovi v 9. storočí, dnes ju nájdeme v každej kaviarni, reštaurácii či domácnosti po celom svete. Ako však putovala po jednotlivých kontinentoch či ríšach z časového pohľadu?
9. storočie
Dnes hádam najobľúbenejší horúci nápoj nepochádza z Talianska, Brazílie či iných kávových veľmocí, ktoré dokážu posledné desaťročia vyprodukovať milióny vriec pre celosvetový trh. Dejiny kávy siahajú do Etiópie, habešskej vysočiny či Kene neďaleko legendárnej Rajskej záhrady. Práve z habešskej vysočiny pochádza množstvo legiend, v ktorých sa spomína „čierne zlato“.
Tá najznámejšia vyrozpráva príbeh o pastierovi s menom Kaldi, ktorí tu pásol svoje kozy. Stádo vyháňal na rôzne pastviny dnešného Jemenu, no jedného dňa ho ich správanie veľmi prekvapilo. Po pochutnaní si na neznámych plodov z blízkych kríkov sa začali netradične divoko šantiť a nie a nie prestať. Dokonca aj v noci ho budilo ich vyvádzanie aj v čase, keď už zvykli tvrdo spať.
Netrvalo dlho a o tejto historke sa dozvedel aj opát priľahlého kláštora, ktorý zo spomenutých plodov uvaril nápoj pre svojich rehoľníkov. Takmer okamžite po vypití dokázal spolu s nimi stráviť celú noc modlitbou bez toho, aby cítili únavu. Okamžite sa začali zásobovať týmto zázrakom. Počas obdobia dažďov sušili vetvičky nad otvoreným ohňom, kým z nich nepadali bobule do pahreby a neprekvapila ich veľmi zaujímavá vôňa. Tieto popraskané a zuhoľnatené bôby rozdrvili a z prachu si varili silu dodávajúci nápoj. Keďže sa chuť s tým pôvodným nedala ani len porovnať a účinky ostali zachované, sláve kávy už nestálo nič v ceste.
14. storočie
Nasledovalo hluché obdobie v histórii kávy. Ďalšie zmienky o jej pestovaní sa objavujú až v 14. storočí. Podľa nich sa prvé plánované pestovanie kávy udialo v terasovitých záhradách v Jemene. Do tohto kúta sveta ju mali priniesť etiópski bojovníci, ktorí ho niesli ako vhodný a vzácny obchodný produkt. Práve z miestneho prístavu v Adene (Južný Jemen) neskôr putovala do svätého mesta Islamu, Mekky.
Mekka bola už v tom čase jedným z najdôležitejších obchodných centier Arábie. Preto nie je náhodou, že práve tu vznikli prvé kaviarne na svete a práve na tomto mieste sa začala dôležitá osveta tohto nápoja. O Mekke taktiež hovoríme ako o lokalite, kde nachádzame pôvod názvu „káva“, vycházdajúceho z turecko – arabského slova „kahve“. Ten v preklade znamenal niečo ako „omamný nápoj“.
16. storočie
Omamné účinky nie vždy znamenali pre kávu len plusy. Dôkazom toho je situácia z roku 1511, kedy sa práve kvôli tomu stala tŕňom v oku náboženských vládcov. Tí sa rozhodli zakázať kávu a prirovnali ju z hľadiska negatívneho ovplyvnenia mysle a činov ľudí k alkoholu. Dokonca to dospelo až do štádia, keď sa začali páliť všetky jej zásoby a predaj kávy bol prísne trestaný.
Treba však dodať, že tieto dôvody boli len takým alibistickým vyhováraním sa a nepriznaním si pravých dôvodov pred očami ľudu. Oveľa väčšie obavy mali z neustáleho nárastu počtu kaviarni. V nich sa totiž ľudia stretávali a hlavne diskutovali aj o možných zmenách v riadení ich krajiny. Politické angažovanie sa bolo v tej dobe tým posledným, čo by náboženská elita potrebovala.
Ani tieto opatrenia nedokázali šírenie kávy rapídne zastaviť. Mekka bola predsa len dôležitým uzlom obchodných ciest. Otázkou bolo len to, kedy sa dokáže dostať aj do veľkomiest ako Damašk, Aleppo či Káhira. Centrom obchodu s „čiernym zlatom“ sa však zatiaľ stalo mesto na brehu Červeného mora, ktoré má vo svete kávy doteraz veľmi známe meno – Mokka (doteraz sa tak hovorí silnej arabskej káve). Aby si Jemen čo najdlhšie udržal monopol, jeho vládcovia zakázali vývoz kávovníka a bobule kávy mohli opustiť krajinu len varené či pražené, aby ich konkurencia nemohla opätovne zasadiť. Aj preto sa ešte dlhé roky ani nikde inde nepestovala. Ak aj napadlo niekoho túto rastlinu ukradnúť a prepašovať cez hranice, tresty boli neúprosné.
17. storočie
Zlom nastal až v roku 1618, kedy sa neznámemu holandskému obchodníkovi podarilo preniesť z Jemenu na Jávu niekoľko kávovníkov. Keďže sa toto územie dnešnej Indonézie nachádzalo pod nadvládou jeho domoviny a patrilo medzi kolónie Holandska, svitlo na lepšie časy v tomto priemysle aj pre Európu. Nie len že sa tu podarilo vypestovať ozajstné kávovníky, no miestna lávová pôda a vlhké podnebie robilo zázraky, čo dopomohlo k vzniku prvej zámorskej kávovej plantáži na svete.
O pár rokov neskôr doviezla obchodná spoločnosť East Indies zrnkovú kávu aj priamo do Európy, čo naštartovalo snahu experimentovať s pestovaním kávy aj ostatné kolónie. Portugalci tak začali vo veľkom činiť v Brazílii, Briti v ostatných kútoch Afriky a na Jamajke a Francúzi vo Francúzskej či na Antilách. V druhej polovici 17. storočia sa káva dostala aj do Nemecka, čo považujeme v jej histórii za dôležitý moment. V roku 1673 sa v Brémach ako slobodnom hanzovom meste otvorila prvá kaviareň, o dva roky neskôr ich napodobnil Hamburg a keďže išlo o centrá Nemecka, rýchlo sa rozšíril do jeho všetkých kútov.
Čo sa týka kaviarní, tými je historicky preslávená aj Viedeň. Tu však ide o veľmi zaujímavé pozadie tohto príbehu. Pre nás susedná metropola bola totiž v roku 1683 obliehaná Turkami, ktorí sa jej však museli vďaka statočnosti miestnych obyvateľov vzdať. Pri nečakanom úniku tu zabudli 500 vriec zelených kávových bôbov a kávičkovanie“ sa mohlo začať aj tu. Najprv však tento horký a silný turecký nápoj (mokka) miestnym ľuďom nechutil. Preto sa snažili spraviť niečo, čo bude miestnej smotánke viac vyhovovať. Mlsné jazýčky uspokojila až jej kombinácia s medom a šľahačkou, ktorú nazvali „Wiener Melange“, čiže „viedenská káva“. K tomu sa veľmi hodili aj rôzne cukrovinky, o ktoré tu nebola núdza.
18. storočie
Práve toto storočie prinieslo popularitu káve aj medzi známymi osobnosťami. Posedenia v kaviarňach obľuboval prostý ľud aj smotánka čoraz častejšie, k čomu dopomáhala aj široká ponuka zákuskov a iných cukroviniek v takmer každej prevádzke. Ich majitelia vycítili šancu na zákazníkoch zarobiť, preto zvykli zorganizovať aj verejné koncerty či prednesy umelcov. Káva dopomohla k sláve aj takej veličine, akou bol Johann Sebastian Bach, ktorý svoju Kávovú kantánu uviedol práve v kaviarni. Ani tu však nekvitli ruže kávovníkom úplne všade. Napríklad také Prusko a jeho malo dokonca podobne prísny meter k jeho plodom. Na dovoze a pražení bôbov si vybudovali monopol a neboli ochotní povoliť obchodovanie s nimi za hranice ani pri vysokých cenách. To však nahrávalo pašerákom, ktorí kontraband presúvali do cudziny veľmi radi a zarobili viac ako slušne…
19. storočie
Zlaté obdobie kávy. Uľahčilo sa cestovanie, kolónie rástli ako huby po daždi a to platí aj o vplyve mocností na miestne obyvateľstvo. Práve preto sa rozširovali aj ich kávové plantáže v Južnej Amerike či Afrike. Práve tu niekde môžeme hľadať začiatky vzniku kávového pásu, ktorý sa rozprestiera medzi 23. severnou a 25. južnou rovnobežkou. Vďaka jeho vzniku sa káva stala druhým najväčším svetovým obchodným artiklom po rope. Tu niekde začala sláva a neuveriteľný vplyv kávy na celosvetovú ekonomiku či spoločnosť ako takú.
20. storočie
Dvadsiate storočie či začiatok toho súčasného len žnú plody činov ľudí počas tých, ktoré sme vám opísali. Z výmenného artiklu sa káva stála tovarom, ktorého cena sa vie vyšplhať na neuveriteľné sumy. V čase inflácie počas 20. rokov minulého storočia mohli nemeckí obchodníci predávať jednu libru zrnkovej kávy za tri miliardy mariek. V mnohých krajinách ide o najdôležitejšiu časť miestnej ekonomiky a bez kávového priemyslu by obyvateľstvo trpelo hladom. Aj preto sa káve už stáročia hovorí „čierne zlato“.
Kvalitnú kávu z rôznych kútov sveta kúpite v našom e-shope s kávou.
