Asi ťažko nájdeme na svete veľa tak kontroverzných látok populárnych vo všetkých kútoch sveta, akým je kofeín. Ľudia po ňom vedome či nevedome siahajú už viac ako 5000 rokov. Stále však je záhadou pre vedcov či potravinových poradcov. V čom spočíva jeho originalita?
Objavenie kofeínu
Kofeín dostal svoj názov podľa rastliny Coffea arabica, v slovenskom preklade kávovníka arabského. Ide o alkaloid, ktorý dokáže stimulovať srdcovú činnosť a centrálnu nervovú sústavu. Podľa dostupných štatistík ide o najvyužívanejší stimulant na svete. Treba si však na jeho užívanie predsa len dávať pozor, keďže vo väčšom množstve môže prejavovať v tele ako droga. Ide o bielo, kryštalickú horkú látku objavenú nemeckým chemikom Ferdinandom Rungom v roku 1819. A práve história je najzaujímavejšou časťou jeho životného príbehu.
Konzumácia kofeínu
Aj keď sme ako dátum jeho objavenia spomenuli až rok 1819, konzumáciu tejto látky sa dokázalo potvrdiť už v dobe kamennej. Práve vtedy totiž ľudia zistili, že prežúvanie listov, semien či kôry určitých rastlín pomáha pri výkone práce, zlepšuje náladu či stimuluje pozornosť. Trvalo však ešte veľmi dlho aby pochopili, aké zlepšenie účinkov dosiahnu zaliatím horúcou vodou. Určiť však presne miesto, skadiaľ kofeín pochádza a ako k jeho objaveniu prišlo, je veľmi zložité.
Oprieť sa však môžeme o niekoľko známych mýtov a legiend. Medzi tie najstaršie a najrelevantnejšie patrí tá o čínskom cisárovi Shennongovi, ktorý vládol 3000 rokov pred našim letopočtom. Práve jemu mali náhodne spadnúť listy kávovníka do vriacej vody a mimoriadne aromatický a hlavne nabudzujúci nápoj ho okamžite zaujal. Vysokú relevantnosť tejto legendy potvrdzuje aj spomienka vo veľmi starej a známej knižke o čaji z pera Lu Yuo Cha Jinga.
Kofeín v kole
O histórii kávy sme písali už v minulom blogu, preto sa v tomto článku budeme venovať skôr samotnému kofeínu v iných nápojoch. A tým najznámejším je po „čiernom zlate“ určite Coca Cola. Tá však nemala na začiatku svojej existencie vždy na ružiach ustlané. V roku 1911 sa dostala do opletačiek aj s vládou USA, ktorá ju predstavila ako jednu z hrozieb zdravotného stavu ich obyvateľstva.
Výsledkom bol príkaz vyliať jej 40 barelov a 20 sudov vzácneho a aj finančne drahého Coca colového sirupu do riek Tenessee a Chattanooga. Skutočný popud na tento čin bol veľmi netradičný. Podľa úradníkov totiž nadmerné pitie tohto nápoja spôsobilo nočné výtržnosti, porušenia internátnych pravidiel a iné amorálnosti na jednej z dievčenských škôl… Sám sudca nad tým kýval hlavou a zastal sa spoločnosti, no dva rozsudky vyhrala vláda, a tak sa kofeín pridal na zoznam škodlivých látok, na ktoré môžete byť závislý. To znamená, že viac ako sto rokov musí byť aj on uvedený na etikete každého výrobku.
Kofeín v kakau
Kofeín sa však požíval aj napríklad do kakaa. O tomto nápoji sú prvé zmienky ešte z roku 600 pred našim letopočtom, keďže sa našlo na Mayskej keramike. Kakao je napríklad častou zložkou čokolády, ktorá sa v novom svete konzumovala v podobe pikantného a horúceho nápoja xocoalta, ktorý sa ochucoval achiotou, vanilkou či chilli. Jeho popularita tkvela v potlačovaní mdlôb, za čo mohol okrem iného aj samotný kofeín.
Išlo však o veľmi luxusný tovar, ktorý sa dokonca využíval v predkolumbovskej Strednej Amerike aj ako platidlo (konkrétne kakaové bôby). Do Európy ho priviezli Španieli na začiatku 17. storočia, tento národ má na svedomí aj import prvých kakaových stromov na Filipíny či do Západnej Indie. V týchto končinách sa využívalo pri alchýmii a hovorilo sa mu aj „Čierna fazuľa“.
Závislosť od kofeínu
Častou témou pri kofeíne sú jeho abstinenčné príznaky či samotná závislosť. Poznatky o tejto problematike objasňuje vo svojich publikáciách napríklad Earl Lawrence Mindell, ktorý patrí medzi najznámejších spisovateľov pri témach preventívnej medicíny.
„Kofeín patrí medzi drogy, na ktoré si dokážu navyknúť deti aj dospelí rovnakým spôsobom. Práve deti si často navyknú na častú konzumáciu čokolády či pitia limonád, kde sa táto látka nachádza. Ak im je odopretá, objavujú sa u nich abstinenčné príznaky. Tie sa prejavujú rôzne, najčastejšie však ako podráždenosť, depresie, bolesti hlavy či žalúdočné kŕče. Okrem toho sa veľmi výrazne zaťažuje endokrinný systém, kofeín zbavuje účinkov vitamín B1 a inositol a má močopudné účinky, ktoré môžu telo zbavovať zinok a draslík a zabránia tak dostatočnej asimilácii železa a vápnika. Aj pri dospievajúcich deťoch radšej siahnite po bezkofeínovej káve, pozor si treba dávať aj pri čajoch. Tu je lepšou voľbou bylinný čaj s nižším obsahom kofeínu, ktoré taktiež dokážu byť veľmi chutné. Zaujímavosťou je, že závislosť na kofeíne si vedia vytvoriť aj včely.“
Bezpečná dávka kofeínu
Aká je však bezpečná dávka tejto látky? Podľa viacerých odborníkov sa pohybuje medzi 3 až 6 mg na kg telesnej hmotnosti. Britská vedecká komisia Committee on Toxicity upozorňuje, že dojčiace a tehotné ženy by nemali prekročiť 3,43 mg na kg telesnej hmotnosti. Treba si však uvedomiť, že ide o veľmi individuálnu záležitosť. Každá osoba môže mať inú precitlivenosť na kofeín, funkčnosť obličiek alebo užívať iné lieky. Objavujú sa prípady, kedy príde k arytmii už po dvoch šálkach klasickej kávy, iní dokážu bez problémov vypiť aj dvojciferný počet. Za toxickú dávku sa považuje napríklad pri hmotnosti 90 kg 1,8 až 3,6 g, za smrteľnú dávku až 10 gramov.
Pozitívne účinky kofeínu
Aby sme vás len nestrašili, môžeme spomenúť aj pozitívne účinky na náš zdravotný stav. Začneme odbúravaním tuku. Kofeín zaťažuje telo pôsobením na jeho adenosinové receptory nervového systému, objavuje sa dočasné zvýšenie tohto javu a metabolizmu, čo je aj jedna z najväčších zbraní kofeínu pri svojej propagácii. Nejde však o trvalý účinok a je len na dlh. Po niekoľkých dňoch užívania vďaka adaptácii počtu spomenutých receptorov na postsynaptickej membráne vyprchá a po jeho vysadení sa musí splatiť zvýšenou únavou, často aj po dlhšiu dobu (prípadne spomaleným metabolizmom alebo prejedaním sa).
Kofeín je pozitívny aj z hľadiska dočasnej mobilizácie tukových zásob. Spôsobí napríklad jav, pri ktorom pracujúci sval tuk využije ako zdroj energie. Keďže sa odsunie vyčerpanie zásob glykogénu, môžeme tak viac času venovať tréningu či iným požadovaným výkonom. Aj tu ale očakávajte postupné vyprchanie už po niekoľkých dňoch.
Z pohľadu centrálneho nervového systému bolo dokázané jeho priaznivé stimulovanie, čo oddiali duševnú únavu, spôsobí určitú eufóriu, zlepší koncentráciu či zbystrí myseľ. Vedecky dokázané bolo aj uvoľnenie hladného svalstva, zrýchlenie tepu, rozšírenie tepny a stimulácia respiračného alebo obehového systému. Preto dokáže pomôcť napríklad pacientom trpiacim astmou. Veľmi často ho využívajú aj vrcholoví športovci, keďže zvýši obsah mastných kyselín v obehovom systéme. Na tento jav sa môžu spoľahnúť až po dobu dvanásť hodín, no po cca štyroch až piatich rokoch pravidelného užívania sa telo stane rezistentným.
Obsah kofeínu v najznámejších nápojoch
Pri hodnotách udávame najprv: 1. obsah v mg, 2. obsah v mg/100 ml a 3. obsah v promile.
- Káva (cca 200 ml) – obsah v mg: 120/ obsah v mg na 100ml: 60/ obsah v promile: 0,6,
- Čaj (biely, čierny alebo zelený, cca 200 ml, vyluhovaný 3 minúty) – 22-86/11-43/0,25,
- Ľadový čaj (200 ml) – 30/15/0,15,
- Kakao (100 g) – 13/0,13,
- Limonáda (100 ml) – 30/15/0,15,
- Mliečna čokoláda (100 g) – 3/0,03,
- Horúca čokoláda (100 g) – 10/0,1,
- Kofola (100 ml) – 15/15/0,15,
- Coca-Cola (300 ml) – 28,8/9,6/0,10,
- Cherry cola (300 ml) – 46,5/15,5/0,13,
- Pepsi cola (300 ml) – 39,6/13,2/0,13,
- RC Cola (300 ml) – 36,3/12,1/0,12,
- Red Bull (100ml) – 32,0/32/0,32,
- Semtex (100 ml) – 32,0/32,0,32),
- Big Shock (100 ml) – 32,0/32/0,32,
- Kamikaze (275 ml) – 70,125/25,5/0,26,
- Kamikaze Strong (250 ml) – 152,5/61/0,61,
- Monster Energy (500 ml) – 160/32/0,32,
- Crazy Wolf (250 ml) – 80/32/0,32.
Poctivo praženú kávu s dávkou kofeínu kúpite v našom e-shope s kávou.
