O téme „káva a zdravie“ by sa dalo napísať tisíce článkov, vždy si však v nich čitateľ nájde niečo nové a dôležité. Preto sme sa aj my pokúsili odpovedať na sedem pravdepodobne najčastejších otázok, ktoré určite zaujímajú každého kávičkára.
1 Môžu si vychutnať kávu ženy počas tehotenstva?
Mnoho ľudí si myslí že spojenie káva a tehotenstvo je nemysliteľné. To však nie je až taká pravda. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vydal stanovisko, podľa ktorého neodporúča tehotným ženám prijať počas dvadsiatich štyroch hodín viac ako 200 mg kofeínu. Táto dávka zodpovedá približne dvom šálkam kávy. To znamená, že kávičkovaniu počas tehotenstva vôbec nemusí byť koniec, ak teda dodržíte tieto pokyny. Prípadne máte možnosť vyskúšať bezkofeínovú kávu, ktorá v skutočnosti obsahuje iba minimum kofeínu.
Výskumy dokonca doteraz relevantne nepotvrdili priamu súvislosť medzi pitím kávy (konkrétne príjmom kofeínu) a neplodnosťou. Vedci sa taktiež nevedia zhodnúť, či vôbec prekročenie vyššie spomenutej hodnoty zvyšuje riziko potratu. Momentálne tak nastavili hranicu denného príjmu kofeínu bez rizika na 300 mg. Ako sme však spomenuli, priamo súvislosť zatiaľ nebola potvrdená.
2 Je mlieko s kávou škodlivé?
Poslednú dobu rozbúrili hladiny diskusných fór tvrdenia, že káva s mliekom spôsobuje prudké kŕče začiatku tenkého čreva, známeho aj pod pojmom dvanástorník, čoho následkom sú pohybové či
zažívacie problémy. Toto sa však nikdy nepotvrdilo. Ako je to však s inými možnými zdravotnými komplikáciami?
Asi netreba drahé vedecké výskumy na to, aby ste si sami uvedomil, že keď vám vadí výrazná chuť samotnej kávy, je jedným z najľahších spôsobov ako si ju zjemniť pridanie smotany či mlieka. Problémy však môžu nastať, ak trpíte intoleranciou na bielkoviny kravského mlieka či laktózu. Mlieko či smotana nie je vhodná ani pri problémoch s pečeňou.
Zdraviu prospešné nemusí byť ani prílišná konzumácia rôznych mliečnych kávových nápojov, ako caffe latte či cappuccino. Ide totiž o veľmi kalorické potešenie, ktoré často spájame so zakusnutím si do nejakého koláčika. Aby sme docielili nadýchanú penu v šálke takýchto nápojov, musíme použiť plnotučné mlieko samozrejmosťou je aj niekoľkou lyžičiek cukru. S tým asi nebude váš obvodný lekár až tak spokojný. Preto aj v tomto prípade úplne sadne múdra veta: „Všetko s mierou.“ Zdravie si kávou s mliekom nezničíme, ak to nebudeme preháňať.
3 Budeme vďaka káve žiť dlhšie?
Znie vám táto otázka až príliš sci-fi? Ono to však naozaj svojim spôsobom je! Istá štúdia z roku 2017 (realizovaná v desiatich krajinách sveta) totiž objavila výraznú súvislosť medzi nižším rizikom úmrtia a vyšším príjmom kofeínu v podobe viac ako troch šálok kávy (237 ml denne). Išlo o prevratný výskum, keďže jeho výsledky preukázateľne dokazujú zníženie rizika ochorení pečene u oboch pohlaviach. Nejde však o jediný podobný výskum.
Káva ako jeden z najrozšírenejších a najkontroverznejších nápojov histórie ľudstva láka vedcov už desaťročia. V iných štúdiách bol zistený vplyv kofeínu aj na kardiovaskulárny systém, konkrétne takisto na jeho pozitívny vplyv pri predídeniu jeho ochorení. Pravidelná konzumácia troch až piatich šálok denne by tak malo prispieť k zníženiu úmrtí pri týchto zdravotných problémoch.
Na konečné potvrdenie a definitívne uznanie si musíme nejaký ten rok ešte ale počkať. Išlo by však o veľký prelom a jednu z najpozitívnejších správ pre výrobcov kávy.
4 Dehydrujeme sa pitím kávy?
Tu zase nemôžeme úplne súhlasiť. Doterajšie štúdie ukázali, že ak ide o rozumné pitie kávy, naopak by to malo v tomto smere organizmu pomáhať. Bavíme sa o troch až maximálne piatich šálkach
denne, no tento počet je samozrejme individuálny.
Pre vás môže byť zaujímavá informácia, že šesť šálok kávy v priebehu 24 hodín zvyšuje tvorbu moču o 41 percent (toto množstvo šálok zodpovedá v tejto konkrétnej štúdii 642 mg kofeínu). Treba však dodať, že takéto prudké reakcie organizmu nastávajú len v prípade, ak sledovaná osoba nepila kávu aspoň 5 dní pred testom. Ak patríte medzi pravidelných kávičkárov, nemali by ste sa podobných šokov báť a dehydratácia teda nehrozí takmer vôbec.
5 Ochráni nás káva pred Alzheimerom či Parkinsonom?
V tomto smere nemôžeme stopercentne tvrdiť, že ide o liek. To však neznamená, že ide v tomto prípade o výmysly. Podľa výskumov vieme minimálne potvrdiť, že kofeín má schopnosť oddialiť
rozvíjanie týchto nepríjemných neurogeneratívnych chorôb. Podľa EFSA tri až päť šálok kávového moku taktiež pomáha pri znížení rizika mŕtvice. Stále sa však čaká na rozsiahlejší výskum, ktoré by tieto teórie potvrdili. Vedci sú však na dobrej ceste.
A čo rakovina? Aj tu máme celkom pozitívne správy. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) zaradila kávu do skupiny látok, ktoré nemôžeme označiť pre človeka ako karcinogénne. Keď sa pozrieme na zoznam tých, ktoré tam patria, tak si tú svoju šálku môžete naozaj s kľudom vychutnať a pre kávu to znamená naozaj veľký kompliment.
6 Ako návykový je kofeín?
Teraz prichádzame k ďalšej veľmi kontroverznej téme. Kofeín je naozaj najaktívnejšou látkou v káve. Ide o významný stimulant centrálnej nervovej sústavy. Nenachádza sa však len v tomto nápoji, stretnúť sa s ním môžeme vo voľne predajných liekoch či obľúbených limonádach. V káve sa nachádza v množstve 75-100 mg na 100 ml tohto moku. Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) je však jasné, že nebezpečné môže byť presiahnutie až 400 mg kofeínu (pri tehotných ženách je to polovica).
Účinky kofeínu na organizmus sú však veľmi individuálne. Spracovanie kofeínu najviac ovplyvňuje genetická výbava, strava, fajčenie či ochorenia pečene. Predávkovanie sa prejavuje neschopnosťou zaspať, svalovými kŕčmi, vyšším krvným tlakom a tepom či problémami s trávením. Čo sa týka samotnej závislosti, tu sa jedná o inú formu ako pri tvrdých drogách. Vedci však dokázali, že káva je schopná v mozgu aktivovať rovnaké chemické látky. Skôr však ide o silný návyk. Musí však ísť o dennodennú vysokú dávku kofeínu. Telo si totiž na neho zvykne a keď mu ho nedožičíte, dostaví sa niečo podobné ako „absťák“ pri alkohole či drogách. Prejaví sa malátnosťou, únava či bolesť hlavy.
7 Obsahuje káva najviac kofeínu?
Je samozrejmé, že práve v tomto nápoji ho nájdeme vyššie množstvo kofeínu. Je však rozdiel, akú si pripravíte. Obyčajná zalievaná káva (125ml) ho obsahuje priemerne 85 mg, espresso (30 ml) 60 mg, instantná káva (125 ml) 65 mg. Nepatrné množstvo tejto látky nájdeme dokonca aj v bezkofeínovej káve (3 mg).
Z iných nápojov môžeme spomenúť čaj (150 ml) – 32 mg, ľadový čaj (330 ml) – 20 mg, horúcu čokoládu (150 ml) – 4 mg či energetické nápoje (330 ml) – 80 mg. Kofeín však nájdeme aj v mliečnej čokoláde (30 g) – 6 mg či tmavej čokoláde (30 g) – 60 mg.
Iba kvalitnú kávu svetových chutí kúpite v našom e-shope Simple Coffee.
